Diáre 2022 sú dostupné skladom ihneď k odberu ❤️

Klimatická kríza najviac postihuje chudobných ľudí: Slovenská nadácia má plán, ako im pomôcť

Karouch - Afrika - Integra

V Karouchovi sme sa rozhodli, že musíme vracať prírode to, čo nám dáva. Preto spolupracujeme s nadáciou Integra, ktorá unikátnym spôsobom bojuje proti následkom klimatickej krízy a mení životy ľudí, ktorí na zmenu klímy najviac doplácajú. Prečítajte si o ich úžasnom projekte a o tom, ako môžete byť jeho súčasťou. Odpovedá Ivana Čorbová, projektová manažérka nadácie Integra.

Karouch 2021

(Ak sa ešte nepoznáme: Karouch sú ekologické diár a zápisníky vyrobené v minimalistickom štýle a s láskou k prírode.)

 Čo je to projekt Milión stromov pre Afriku?

Projekt milión stromov pre Afriku je iniciatíva Nadácie Integra, ktorej cieľom je do roku 2021 vysadiť v Afrike (minimálne) jeden milión stromov a zmierniť tak následky porušenej planéty. Stromami chceme pomôcť najmä drobným farmárom ale zároveň výsadbou chceme zmierňovať klimatickú krízu, v ktorej sa nachádzame. 

Projekt Milión stromov pre Afriku sme spustili len minulý rok ale samotná myšlienka začala podstatne skôr. V Keni sme v roku 2010 založili fabriku na procesovanie makadámových orechov. Niekoľko rokov sme orechy od farmárov vykupovali v rámci systému Fairtrade. Neskôr sme sa rozhodli, že orechy nebudeme len vykupovať ale že chceme farmárom pomôcť aj inak. Tam vznikla myšlienka sadenia stromov. V roku 2018 sme v spolupráci v Európskou Úniou a Slovak Aid rozbehli projekt, vďaka ktorému sme zriadili “škôlky”, vysadili prvé sadenice a začali školiť farmárov. 

Karouch - Afrika - Integra

 

Spomenuli ste systém Fairtrade. Dnes je to módna nálepka, no čo vlastne presne znamená? 

Ako som povedala, fabrika je certifikovaná ako Fair trade, čím zaručíme pre farmárov férové obchodné podmienky, dodržiavanie ľudských a pracovných práv, ale aj šetrnosť k životnému prostrediu. Fair trade ponúka garantovanú minimálnu výkupnú cenu za jednotlivé produkty. Farmári majú zaručené, že za svoje produkty nedostanú menej, ako sú ich náklady na pestovanie a dôstojný život. Odoberateľ navyše vypláca pestovateľskému družstvu sociálny príplatok, ktorý je väčšinou použitý na podporu vzdelávania, sociálne projekty, nákup zariadenia pre spracovanie produkcie, výstavbu ciest alebo studne. Je zakázané tiež používať niektoré chemické prípravky. 

Karouch - Afrika - Integra

 

V akom stave je projekt teraz?

Doteraz sa nám podarilo vysadiť a zaštiepiť sadeničky už vyše 800 000 stromov. Ale aby som nezavádzala: Neznamená to, že máme 800-tisíc dospelých stromov, ktoré by farmári už obrábali a mali z nich zisk. Vysadené a zaštiepené máme zatiaľ iba sadeničky, ktoré do dospelých stromov musia dorásť. Momentálne máme na východnom pobreží Kene 5 sadeničkových “škôlok”, v ktorých tieto stromčeky rastú v ekologickej fólii, ktorá sa bezpečne rozloží v pôde. Tieto sadeničky v určitom čase ich vývoja rozdávame farmárom. Doteraz sme farmárom rozdali min. 650 000 sadeníc. Momentálne projekt rozbiehame aj v Etiópii,  kde sme vysadili prvých 5 000 sadeníc. Sú to prvé sadenice makadamových stromov v Etiópii vôbec. 

Čo sú najväčšie výzvy tohto projektu?

Veľká výzva je samotná klimatická kríza, kvôli ktorej tento projekt robíme. Niekoľkokrát sa nám stalo, že extrémne prívalové dažde nám takmer zničili celú škôlku, rok čo rok sa tiež v Keni zhoršujú obdobia extrémneho sucha a zvyšuje sa percento pôdy, ktorá sa vôbec nedá obrábať a nič na nej nevyrastie.

Karouch - Afrika - Integra

 

Do kedy tento projekt trvá?

Projekt, ktorý máme rozbehnutý spolu s Európskou úniou končí v roku 2021. No my máme už vybudovaný systém - škôlky, priestory, vyučených ľudí a vidíme, že projekt prináša do krajiny veľa dobra. Preto v ňom chceme pokračovať a preto sme sa rozhodli osloviť jednotlivcov a firmy na Slovensku, aby sa do sadenia stromov s nami zapojili. Ak všetko pôjde dobre, vysadíme spoločne ďalší milión stromov v Keni, budeme pokračovať vo výsadbe v Etiópii a možno rozšírime projekt aj do ďalších krajín.

Etiópia je známa ako krajina kávy. Ako s tým súvisia vaše orechové stromy?

Dobrá otázka. V Etiópii makadamové stromy vôbec nie sú, no je tam veľa kávovníka, ktorý je však extrémne ohrozený suchom. Spojíme makadamové stromy a kávové kríky do navźajom sa podporujúceho ekosystému. Kávovníkom sa totiž najviac darí v lese. Teplota v Etiópii sa však neustále zvyšuje a farmári musia sadiť kávu vyššie a vyššie. A už sa na veľa miestach dostali do výšky, nad ktorú to nejde. Naše stromy vysadíme do existujúcich lesov a budú kávovníkom vytvárať prirodzený tieň. Káva tak bude môcť rásť aj naďalej.

Karouch - Afrika - Integra

 

Tým pomôžete farmárom hneď dvakrát, nie? Ochránite im jeden zdroj obživy a rovno pridáte druhý.

Presne tak. Farmári, ktorí pestujú kávu, sa budú môcť naučiť obhospodarovať aj makadamové stromy a zdvojnásobia tak svoju produkciu a tým pádom aj svoj príjem.

Čo to znamená pre farmára zdvojnásobiť si príjem? Ako tam vyzerá život?

Priemerný mesačný príjem bežného farmára v Keni je asi 60 EUR. Pri zdvojnásobení príjmu bude môcť farmár zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre seba a svoju rodinu, môže si tiež kúpiť dobytok, ktorý sa stáva ďalším zdrojom obživy, zaobstarať plechovú strechu alebo poslať svoje dieťa do školy. 60 EUR mesačne môže zmeniť život celej rodiny.

Karouch - Afrika - Integra

 

Skúste ľuďom opísať, aký je životný cyklus takého makadamového stromu, a prečo je taký dôležitý pre afrických farmárov?

Takže, povedzme si najprv niečo o makadamových stromoch. Tie pochádzajú z Austrálie, z dažďových pralesov, kde boli najmä obživou pre miestnych domorodcov. Odtiaľ sa dostali aj do Kene. Stromy vyrastajú do výšky asi 11 metrov, veľmi rýchlo rastú a začínajú produkovať už v štvrtom roku života. Stromy sú dospelé asi v 8 roku života a ich životnosť je asi 80 až 90 rokov, čiže obživu budú poskytovať ešte ďalším generáciám. Stromy plodia tvrdé, vo veľmi silnej škrupine ukryté orechy krémovej farby, ktoré sú len o trošku väčšie ako lieskové orechy. Sú veľmi zdravé, obsahujú veľa dobrých tukov a vitamínov. Je však potrebné ich tepelne spracovať, resp. vysušiť pri vysokej teplote, pred ich konzumáciou. Môžu sa konzumovať samotné, alebo sa používajú na pečenie, podobne ako orechy. Počula som už aj o makadámovej múke. Z orieškov sa tiež produkuje makadamiový olej ktorý má tiež blahodárne účinky na naše zdravie. 

Veľká výhoda makadamových stromov je, že sú to úžitkové stromy. Miestni teda za stromom nevidia “palivo do pece”, ale zdroj svojich príjmov. Tak sa k tomu potom aj správajú a nemajú dôvod stromy zoťať, ale naopak, starajú sa o ne. V tomto vidíme obrovskú výhodu, že tieto stromy majú svojich vlastníkov, čo sa môže zdať ako banalita, ale nie je. 

Karouch - Afrika - Integra

 

Ale veď stromy sú dôležité aj sami osebe, nie sú len “palivom”.

Áno, ale vysvetľujte to človeku, ktorý mesačne zarobí 60 eur - ak má šťastie - a nemá doma často ani pitnú vodu a iné základné potreby, nad ktorými vy alebo ja ani nepremýšľame. Mnoho ľudí nemá doma poriadnu kuchyňu, dokonca ani sporák na varenie. Používajú oheň, na ktorý samozrejme potrebujú uhlie alebo drevo. Ak vám ide o prežitie, nebudete riešiť či svojím konaním ničíte životné prostredie. 

60 eur? To je strašne málo…

Áno, samozrejme. Ceny sú v týchto krajinách samozrejme nižšie, no aj tak je tam úroveň života veľmi zlá. O to viac je náš projekt dôležitý. Keď dáme jednému farmárovi 12 stromov, reálne mu zdvojnásobíme mesačný príjem.

Naozaj? 12 stromov nie je vôbec veľa.

Nie je, a pozrite sa, ako vedia pomôcť. Navyše, tieto stromy budú rásť zhruba 80-90 rokov, čiže ak sa o nich budú domáci starať, poslúžia viacerým generáciám.

Pozrime sa bližšie na matematiku tejto pomoci. Koľko na stromoch zarobí farmár?

Jeden dospelý makadamový strom dokáže ročne vyprodukovať orechy v takom množstve, za ktoré vieme v našej fabrike zaplatiť 60 eur. Preto keď hovoríme o zdvojnásobení mesačného príjmu, hovoríme o dvanástich stromov. No každý jeden strom je pre farmára obrovská pomoc.

Za zvýšený príjem si farmár môže kúpiť kravu, kozu, opraviť si zatekajúcu strechu alebo môže poslať svoje dieťa do školy. Čo tiež nie je taká samozrejmosť ako u nás. 

Karouch - Afrika - Integra

 

Aké sú náklady na vysadenie jedného stromu? Vráti sa táto suma vôbec?

Samozrejme, vráti sa tisícnásobne. Nepreháňam. Výsadba jedného stromu - od zaškolenia personálu, vysadenia sadeničky, zaštiepenia, presunu k farmárovi, zasadenia a priebežnej kontroly stojí 5 eur. Strom plnohodnotne plodí orechy minimálne 80 rokov. Za ten čas vyprodukuje orechy v hodnote 5-tisíc eur.

Navyše, nemusíte čakať 10 rokov, kým strom dorastie. Prvé orechy začne plodiť už po štyroch rokoch. Reálne už teraz máme farmárov, ktorým sa urodili prvé orechy z našich stromov.

Ak by sa aj stromom niečo stalo a podmienky neboli ideálne, pôvodná investícia sa vráti prakticky okamžite, ako strom začne produkovať orechy.

Okrem pomoci farmárom má vysadenie stromov aj veľký pozitívny ekologický dopad. Máte ho vypočítaný?

Máme ho vypočítaný, ale tieto výpočty sú len približné. Avšak, každých 100 vysadených stromov dokáže výrazne prispieť k znižovaniu emisií oxidu uhličitého v ovzduší. 100 stromov má kapacitu sekvestrovať 20 ton oxidu uhličitého. Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, bežný Slovák vyprodukuje asi 7 ton oxidu uhličitého ročne. 100 stromov dokáže pokryť ročnú uhlíkovú stopu asi 3 bežných Slovákov. 

Z desiatich predaných Karouch diárov dokážete vysadiť jeden strom, teda dáte farmárovi 60 eur každý rok. Keď to zaokrúhlime, z každého diára sa darovaná suma každý rok vráti desaťnásobne, počítam správne?

Áno. V realite to bude ešte trochu viac, no zas treba rátať s tým, že stromy istý čas musia dorásť. Môžeme to však takto povedať.

Karouch - Afrika - Integra

 

Možno zvláštna otázka, ale ako pomôže vysádzanie stromov v Afrike nám na Slovensku?

Dobrá otázka. Jednak si myslím, že pomáhať treba všade, nielen na Slovensku. No náš projekt a podobné projekty pomáhajú aj v tom, že znižujú počet utečencov. Pred pár rokmi sme tu mali utečeneckú krízu a ak niečo nespravíme jednak s klimatickou krízou a jednak s obrovskou chudobou v Afrike, budeme tu čoskoro mať nie podobnú, ale stonásobne horšiu vlnu utečencov. Náš projekt dáva miestnym prácu a tým pádom nemajú dôvod z krajiny utekať.

Čo sa stane s projektom, ak sa nepodarí vyzbierať celú sumu na pokrytie výsadby milióna stromov?

Projekt bude pokračovať v takej veľkosti, ako nám vyzbierané financie umožnia. Máme vystavaný celý komplex, vytrénovaných miestnych zamestnancov a vidíme dobro, ktoré tento projekt prináša, takže určite neskončíme. Každý jeden príspevok nám pomôže. Čím viac ľudí sa rozhodne pomôcť, tým lepšie.

Okrem toho stále sa snažíme získať aj rôzne granty, ktoré nám pomôžu napĺňať naše ciele. Spolupracujeme aj s Európskou Úniou, Slovak Aid ale záujem o spoluprácu majú aj ďalšie organizácie, dokonca aj niektoré ďalšie európske štáty. 

Ako ste sa dostali do neziskového sektora a priamo do Integry vy? Čo vás to učí o svete a čo vám to vnútorne dáva?

Do neziskového sektora som sa dostala po tom, ako som pred pár rokmi cestovala na krátky dobrovoľnícky pobyt do Indie a Zambie. Tam som si uvedomila, že chcem pôsobiť v tejto oblasti a pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú. O Integre som sa dopočula už dávno a preto som oslovila priamo ich, či nemajú voľné precovné miesto a vyšlo to. Pre Integru pracujem už štvrtý rok. Cez túto prácu som mala možnosť veľakrát vycestovať do miest, kde bežný človek nechodí. Naučila som sa pokore, lebo si uvedomujete že všetky problémy sveta my nevyriešime ale môžeme urobiť aspoň niečo.  Naučila som sa veľkej vďačnosti, lebo si uvedomujem, že to čo máme nie je vôbec samozrejmosť. Aj keď to znie ako klišé ale patríme k najbohatším ľuďom sveta a ja si to veľmi uvedomujem. Naučilo ma to rešpektu voči všetkým ľuďom, bez ohľadu na ich farbu pleti alebo postavenie a to, že každý jeden človek ťa vie niečo naučiť. Aj maličké dieťa v Keni, ktoré je tak kreatívne, že si zo špagátu urobí hračku alebo šperk alebo zo škatule robota. Spoznala som krásny svet, ktorý je však aj chorý a treba sa o neho starať, lebo to čo nám ponúka nie je samozrejmosťou. 

Karouch - Afrika - Integra

 

Veľký problém pri podobných projektoch v Afrike je korupcia. Viaceré organizácie otvorene hovoria o tom, že bez úplatkov sa v krajine nikam nepohnú. Stretli ste sa s tým aj vy? Ako na to reagujete?

Stretli. Korupcia je v Afrike veľký problém. Je zakorenená v ľuďoch, absolútne nevnímajú, že by išlo o niečo zlé. Poviem jeden konkrétny príklad. Okrem sadenia stromov máme v Afrike aj projekt adopcie detí na diaľku. Raz nám jedna stredná škola povedala, že nám žiaka - šikovného, mal skvelé výsledky - zoberú len vtedy, ak im dáme peniaze bokom. 

Ako ste reagovali?

Bolo to ťažké rozhodovanie, nikomu to neprajem zažiť. Na jednej strane sú naše princípy, na druhej strane je štúdium pre tohto chlapca. Nakoniec sme sa rozhodli, že úplatok nedáme, je to totiž klzká plocha. Keď raz začnete, neviete, kde skončiť. Ale je to ťažké.

Ako korupcia ovplyvňuje projekt sadenia stromov?

Aj kvôli tejto vlastnosti úradov sa snažíme oficiálne štátne zložky v maximálnej možnej miere obchádzať. Samozrejme, nejde to na sto percent. No sme súkromná firma, sami si hľadáme zamestnancov, trénujeme ich, sami hľadáme farmárov… Zatiaľ to funguje.

Na druhú stranu, musím vládu konkrétne v Etiópii aj pochváliť. Na náš projekt nám darovali pôdu, na ktorej zakladáme škôlku a plantáž stromov, čo sme od nich absolútne neočakávali. Beriem to ako vizitku toho, že náš projekt je naozaj univerzálne nápomocný.

Karouch - Afrika - Integra

 

Za svojimi principmi si tvrdo stojíte a jedným z nich je ten, že čo najmenej zasahujete do života domácich. Čo to v praxi znamená?

Nechceme ísť do Afriky a priniesť tam našu európsku kultúru a nasilu ľudí meniť. To už skúšalo veľa ľudí a robí to viac škody než úžitku. Na základe našich skúsenosť sme sa rozhodli, že nebudeme do Afriky posielali ani slovenských dobrovoľníkov, pokiaľ by to výslovne nebolo potrebné. Preto sme sa rozhodli, že budeme spolupracovať len s lokálnymi firmami, lokálnymi ľuďmi a v projekte adopcie detí s lokálnymi školami.

Samozrejme, ľudí školíme, mentorujeme a kontrolujeme. No dbáme na to, že nás zaujímajú výsledky a menej sa už staráme do toho, ako ho dosiahnu a ako žijú. 

Motto vašej organizácie je, že zmierňujete následky porušeného sveta. Ako a kde je svet porušený a ako s tým súvisí projekt sadenia stromov?

Integra vznikla aj z kresťanských hodnôt, no chceli sme vystúpiť z uzavretého kruhu a robiť niečo dobré vo svete. Človek však nemusí byť kresťan aby videl, že dnešný svet nie je v poriadku. Ničíme si ho klimatickou krízou, vojnami, bezohľadnosťou. Nemyslíme si, že svet napravíme, naše aktivity sú len kvapka v mori. No vidíme, že dokážeme pomôcť aspoň trošku. Nepomôžeme všetkým, no pomôžeme aspoň niektorým. Čím viac ľudí - a značiek ako vy - sa k nám pridá, tým viac dokážeme pomôcť.

Karouch - Afrika - Integra

 

Aký dopad má klimatická kríza na krajiny, v ktorých s Integrou pôsobíte? 

V prvom rade si musíme uvedomiť jednu vec a to, že krajiny severu - Amerika, Čína, Rusko, Európa a teda aj my - produkujú najviac  emisií a najviac ničia túto planétu. Následky však najviac znášajú iní - a to krajiny juhu, teda najmä Afrika, Južná Amerika, Juhovýchodná Ázia, či Blízky východ.

V Keni to vidíme na vlastné oči. Každý rok je v krajine extrémnejšie sucho a extrémnejšie obdobie prívalových dažďov. A práve v takýchto krajinách je drvivá väčšina obyvateľstva absolútne závislá od poľnohospodárstva. Sú závislí od pravidelnosti, od striedania ročných období. My máme štyri ročné obdobia, oni majú dve. No hovoria, že už ich ani nevedia poriadne rozoznať. Raz máte obrovské sucho, potom príde obrovský prívalový dážď, všetko zničí a vystrieda ho ďalšie extrémne sucho. Prežiť v takýchto podmienkach je takmer nemožné, no miestni za to nemôžu. Môžeme za to do veľkej miery my a myslím si že je našou povinnosťou sa o túto situáciu a o osudy týchto ľudí zaujímať a priložiť ruku k dielu.

Ľudia z týchto oblastí sa musia presťahovať inde. Sťahujú sa do miest, ale v mestách nie je dosť práce, tak sa stávajú žobrákmi, alebo v lepšom prípade zle platenými nájomnými pracovníkmi bez zmluvy, bez zabezpečenia, bez istoty.

Takíto ľudia potom logicky musia odísť a stávajú sa z nich utečenci. Neutekajú preto, že by ich to nebodaj bavilo alebo nevedia čo od radosti, ale preto, že inak neprežijú.

Veľa ľudí je už unavených z toho, že o klimatickej kríze neustále hovoríme, no musíme o tom hovoriť! Sme možno posledná generácia, ktorá s tým ešte vie niečo urobiť. 

Ako dokážu v tejto situácii pomôcť vaše stromy?

Makadamové stromy sú extrémne odolné. Ako som už spomínala, v Etiópii tieto stromy zachránia obrovské množstvo kávovníkov, ktoré by inak vyschli. Zalesníme vyprahnuté miesta, znížime lokálnu teplotu a zvýšime vlhkosť pôdy, pridáme tieň a vytvoríme priestor na obývateľné a obhodpodárovateľné územie. Snažíme sa pomáhať im holisticky - pýtame sa, čo ešte môžeme urobiť, aby mohli domáci ostať vo svojej domovine a nemuseli utekať inde.

Dokážu stromy vyriešiť náš problém s emisiami?

Určite nie v úplnosti. Musíme si povedať, že stromy nevyriešia všetky naše problémy. Je to však jedna časť skladačky a veľmi účinná.

Karouch - Afrika - Integra

 

Viacero ekológov kritizuje vysádzanie stromov a tvrdia, že napríklad na Slovensku to nie je správna cesta.

Áno, ku výsadbe treba pristupovať s rozumom. Bezhlavé vysádzanie stromov nemá zmysel. Vysádzať obrovské lány monokultúry - jedného druhu plodiny - nie je veľmi prínosné. Preto sa aj my snažíme nevysádzať monokultúry - v Etiópii sadíme s kávovníkmi a v rámci fungujúcich ekosystémov, a najmä - dávame vždy po niekoľko stromov konkrétnemu farmárovi, takže veľké monokultúrne pásy nevytvárame. A netreba zabúdať na to, že ide o úžitkové stromy, o ktoré sa ľudia starajú a majú aj iný ako ekologický rozmer.

Čo by ste povedali ľuďom, ktorí nechcú pomáhať v Afrike a tvrdia, že máme na Slovensku dosť našich problémov?

Z mojej vlastnej skúsenosti viem povedať, že to, ako sa aj chudobní ľudia na Slovensku majú sa nemajú ani zďaleka tak zle ako ľudia v najchudobnejších častiach Afriky. Navyše, na Slovensku pokiaľ človek nemá zdravotné ťažkosti sa vie presťahovať za prácou, hoci je to určite náročné, v afrike takáto možnosť znamená ilegálne utekať tisíce kilometrov do Európy s tým, že po ceste aj tak zrejme človek zomrie alebo ho chytia.

Ale ak má niekto srdce pre Slovensko tak nech, ale nech pomáha. Keď niekto hovorí že treba pomáhať tu, tak nech aj naozaj pomáha. Ak to tak je, tak je všetko v poriadku. No treba pomáhať. Nie každý sa má tak dobre, ako my.

Karouch - Afrika - Integra

 

Život je o maličkostiach.

 O momentoch, ktoré urobia aj z obyčajného dňa neobyčajný. O maličkostiach, ktoré potešia oko, aj dušu. Vytvorili sme preto niečo, čo poteší nielen vás, ale aj našu planétu. Zoznámte sa s našimi ekologickými diármi. Kúpou každého diára a zápisníka podporíte tento projekt a pomôžete tak farmárom a našej planéte. Karouch diár nájdete tu.