Ženy, kvety a láska. Kreslím to, čo mi je blízke, hovorí ilustrátorka Kristína Hlinová
Vzťah s našim patnerom či partnerkou je to najcennejšie, čo máme. A teraz, v čase pandémie, si ho treba o to starostlivejšie strážiť.
Vytvorili sme preto praktický plánovač pre páry s názvom Dnes Večer. Zdobia ho ilustrácie od našej dobrej kamarátky a skvelej ilustrátorky Kristíny Hlinovej. Prečítajte si rozhovor, v ktorom približuje svoju tvorbu, život aj jej pohľad na vzťahy počas pandémie:
Ako si sa dostala k tomuto remeslu?
Umenie ma sprevádza už odmalička. Dlhé roky som chodila na výtvarnú. Keď som však odišla na vysokú, akosi som na to zabudla a po pár rokoch som sa zbadala, že mi to chýba. V poslednom bakalárskom ročníku som si povedala, že je čas sa k tomu vrátiť. Kúpila som si farby a založila instagramový účet ako motiváciu. Odvtedy sa to so mnou ťahá.
Niekedy mám na kreslenie viac času a chuti, niekedy leží týždne na polici. Do ničoho sa netlačím, je to hobby a bola by som veľmi nerada, keby sa z toho stala ťaživá povinnosť – to sa, dúfam, nikdy nestane!
Aké techniky pri svojej tvorbe využívaš?
Začala som s akvarelom, teda vodovými farbami a toho sa držím, to je moje tradičné médium. Potom ešte ilustrujem digitálne. Tak vznikla aj ilustrácia pre Karouch – pri čaji a iPade. Akvarelové ilustrácie sa tiež dajú zdigitalizovať, no to ja nerobím. Akosi mi to nedá. Páči sa mi, že originál je len jeden a je náročnejšie ho “rozmnožiť”, tak má potom aj väčšiu hodnotu.
Vieš to nejak vyskúmať prečo ťa práve toto bavilo a nerobila si milión iných ďalších vecí alebo techník?
Myslím, že v tom má prsty asi to, ako ten výsledný výtvor pôsobí. Akvarelové farby ma dostali svojou jemnosťou. Páči sa mi, že pri nich musím byť trpezlivá a počkať, kým jednotlivé vrstvy zaschnú, aby som mohla pracovať ďalej. Chce to čas a lásku. Akvarel je tiež relatívne „jednoduchá“ technika, pomerne krátko trvalo kým som sa naučila kontrolovať množstvo vody, pigmentu, vrstvenie, atď. Navyše ho všetci poznáme z detstva, kto na výtvarke nemaľoval vodovkami? Ešte lepšie vlastnými prstami ako štetcom!
Aké motívy najradšej kreslíš?
Ženy, kvety a lásku. Kreslím to čo je mi blízke, čomu rozumiem.
Prezraď nám, čo študuješ?
Momentálne študujem magisterský program dejín umenia zameraný na výskum v Holandsku. Bakalára mám z dejín umenia so zameraním na technické pamiatky a ochranu kultúrneho dedičstva. Medzi magistrom a bakalárom som ešte rok študovala v Kolégiu Antona Neuwirtha.
Dajme bodkočiarku za kreslením a povedz nám, čo ťa na tomto odbore fascinuje?
Umenie (smiech). Ale naozaj! Umenie je veľmi vzácna a poučná vec, ktorá by mala byť súčasťou života každého z nás. Aj keby sa malo jednať iba o návštevu galérie pár ráz do roka (čo sa teraz nedá, no aj teraz je veľa prístupných alternatív, stačí sa len poobzerať. Odporúčam virtuálne prehliadky SNG – napríklad FILLA a FULLA, alebo staršiu výstavu Majstra z Okoličného, alebo prelistujte webumenia!).
Na umení sa mi páči, že je pre každého. Nie je to elitárska záležitosť, ako si mnohí myslia. Umenie je pre ľudí – pre všetkých ľudí. A tak sa netreba šikanovať tým, že o umení nič neviete a preto je zbytočné sa naň pozerať, keď mu aj tak neporozumiete. Umenie nás učí. O svete, o sebe, o iných, o veciach, na ktoré by sme bez neho ani nepomysleli. Netreba sa báť pýtať sa, či mýliť sa. Treba len byť zvedavý a otvorený.
Ktoré obdobie je tvoj hlavný objekt záujmu?
Tak trochu oscilujem. Zaujíma ma obdobie neskorej gotiky na Slovensku, no čím ďalej tým viac ma fascinuje obdobie socialistického realizmu. Je fajn študovať výskumného magistra možnosťou skúmať a písať o tom, čo vás baví. To teraz aj robím, píšem o predzvesti socialistického realizmu – teda o umení v Sovietskom zväze pred rokom 1932. Esej o neskorogotických oltároch na Slovensku som odovzdala pred dvoma týždňami :) Nesmierne ma to baví.
Socialistický realizmus - dá sa zbaviť pocitu, že je prepojený s komunizmom a so zlými emóciami? Stálo to umenie samo o sebe za niečo?
Nedá sa toho zbaviť. A ani by sme sa toho zbaviť nemali. Pretože socialistický realizmus je umenie ťažkej doby a to je jeho dôležitá charakteristika. Umenie nestojí osamotené, nemôžeme ho odtrhnúť od príbehu za ním. Či sa nám to páči, alebo nie, aj socialistický realizmus a umenie doby, na ktorú neradi myslíme, je súčasťou našej histórie a my na ňu nemôžeme zabudnúť. Nemyslím si, že by sme toto obdobie mali „vytesniť“, práve naopak – je dôležité ho spoznať, aby sme sa s ním vedeli vyrovnať. Mojím snom je k tomuto poznaniu prispieť, pochopiť a ukázať aj iným.
Pandémia nám všetkým zasiahla do vzťahov. Ty si sa počas pandémie (snáď sa nemýlim :D ) zasnúbila - gratulujeme! Ako zvládate vzťah na diaľku - ako sa vyrovnávaš so samotou v širšom význame? A je niečo, čo je naopak lepšie, ako bolo predtým?
Nemýliš, áno, zasnúbila! Ďakujeme :)
Vzťah na diaľku je náročná záležitosť, ale stojí to za to. Myslím, že sme si rýchlo našli spoločný režim tak, aby vyhovoval obom a to je asi to najdôležitejšie. Obaja veľa pracujeme a študujeme a uvedomujeme si, že je nemysliteľné, aby sme žiarlili na čas druhého strávený prácou. Zároveň je však tiež dôležité plánovať čas spolu a rozprávať sa. Niekedy je to ťažké, pretože sú dni, keď je toho naozaj veľa a večer už nevládzem a nechce sa mi vyvíjať snahu, či o svojom dni hovoriť. V takých chvíľach sa treba prekonať, nie vždy to ide od ruky :) zdravý a dobrý vzťah je makačka, teším sa na manželstvo! Naozaj najviac!
Nemyslím si, že je vzťah na diaľku v niečom lepší. Má to isté výhody, ale to je asi spojené aj so štúdiom v zahraničí (v strede pandémie...). Napríklad, že sa človek lepšie spozná a že sa naučí tráviť čas sám so sebou. Nie je to ľahké, ale viem, že za to raz budem vďačná.
Čo je podľa teba dôležité vo vzťahoch?
Dôvera a spoločné hodnoty. Na milión percent. Dôvera, spoločné hodnoty, každodenné rozhodovanie sa ľúbiť toho druhého a pracovať na tom, uvedomovať si svoje chyby a pracovať aj na tých. Bonusom je, že sa jeden od druhého učíme, Viliam mi dodáva sebadôveru, ktorá mne často chýba a bez neho by som sa na veľké a dobré veci v mojom živote ani neodhodlala. Som mu za veľa vďačná.
A už len pocitovo, kľudne jednou vetou - ako sa ti páči Dnes Večer? Ako podľa teba pomôže párom tráviť spolu viac času?
Jednou vetou sa nedá, prepáčte! Keď som vyššie písala, že sa do kreslenia a maľovania nenútim, hovorila som pravdu. Veľa projektov odmietam, pretože mi ich myšlienka veľa nehovorí, alebo k tomu nemám vzťah. Keď mi však Karinka povedala o tomto fenomenálnom nápade, vedela som, že to bude stáť za to. Tiež som už spomínala, že je dôležité nájsť si čas jeden na druhého, pretože je veľmi ľahké spohodlnieť, či zvyknúť si na akési „pasívne koexistovanie“.
Plánovať si spoločné prežívanie času je naozaj krásne a naozaj podstatné. Myslím, že to veľa párov ocení a ja som naozaj šťastná a vďačná, že som aj ja mohla svojou troškou prispieť.